SHMÚ vydáva výstrahy pred vysokou teplotou v troch stupňoch s jasnými prahmi. Tu je, čo znamenajú — a ktoré čísla kolujúce po internete sú neaktuálne.
Slovenský systém výstrah pred horúčavou má oproti susedom jednu výhodu: prahy sú konkrétne čísla, nie index. Prvý stupeň začína na 33 °C, druhý na 35 °C a tretí na 38 °C najvyššej dennej teploty vzduchu. Problém je, že na weboch niektorých obcí a v starších článkoch kolujú hodnoty ako „nad 35 °C“ pre prvý stupeň alebo „nad 40 °C“ pre tretí — a tie neplatia. Tu je, čo naozaj platí a čo s tým.
Prahy sa vzťahujú na najvyššiu dennú teplotu vzduchu. Sú to hodnoty priamo od SHMÚ — ak niekde nájdete iné, sú neaktuálne.
1. stupeň — od 33 °C
Neznamená to „nič sa nedeje“. Pri 33 °C už rastie záťaž pre seniorov, malé deti, ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami a pre každého, kto pracuje vonku. Pitný režim a tieň cez najhorúcejšie hodiny.
2. stupeň — od 35 °C
Záťaž, ktorú už zdravý dospelý človek pocíti. Fyzickú prácu vonku presuňte na ráno a večer, nenechávajte nikoho v zaparkovanom aute ani na chvíľu a sledujte, ako sú na tom starší príbuzní.
3. stupeň — od 38 °C
Situácia, keď sa fyzická práca vonku cez deň jednoducho nemá vykonávať. Riziko prehriatia a dehydratácie je vysoké aj pri krátkom pobyte na slnku.
Prah výstrahy sa vzťahuje na denné maximum, ale pre telo je rozhodujúca skôr séria dní a noci medzi nimi. Počas tropickej noci (minimum neklesne pod 20 °C) sa organizmus nestihne zregenerovať a záťaž sa deň po dni sčítava. Preto je päť horúcich dní za sebou nebezpečnejších než jeden extrémne horúci deň.
Ako veľmi sa to mení, ukazuje jún 2026: stanica Bratislava-Koliba zaznamenala 12 tropických nocí — najviac za jediný jún od začiatku merania v roku 1951 — a v noci na 27. jún tam teplota neklesla pod 26,3 °C.
Rozdiel medzi mestom a okolím sa navyše otvára práve v noci: betón, asfalt a murivo cez deň naakumulujú teplo a po západe slnka ho vyžarujú späť. Preto sa tropické noci koncentrujú do centier miest — a preto stojí za to sledovať nočné minimum, nie len popoludňajšiu špičku.
Odporúčania, ktoré sa opakujú pri každej výstrahe, plus to, čo pomáha doma:
Aktuálne výstrahy pre jednotlivé okresy vydáva a zverejňuje SHMÚ. Jeho stránka je jediný záväzný zdroj.
Teplotný index tu počítame z teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti (Steadman, 1979). SHMÚ však vydáva výstrahy podľa niečoho iného – podľa denného maxima teploty vzduchu. Naše číslo preto s farbou výstrahy zhodovať nemusí a nenahrádza ju.
Náš teplotný index a ako dlho horúčava trvá →
Od koľkých stupňov vydáva SHMÚ výstrahu pred horúčavou?
Prvý stupeň platí od 33 °C, druhý od 35 °C a tretí od 38 °C najvyššej dennej teploty vzduchu. Hodnoty typu „nad 35 °C“ pre prvý stupeň alebo „nad 40 °C“ pre tretí, ktoré kolujú na niektorých weboch obcí, sú neaktuálne.
Čo je tropická noc a prečo je dôležitejšia než horúci deň?
Tropická noc znamená, že minimálna teplota neklesne pod 20 °C. Telo sa počas nej neochladí, spánok je plytší a záťaž sa deň po dni sčítava — preto je séria horúcich dní nebezpečnejšia než jeden extrémny deň. Bratislava-Koliba mala v júni 2026 dvanásť tropických nocí, najviac za jediný jún od roku 1951.
Platí výstraha na celom Slovensku naraz?
Nie. SHMÚ vydáva výstrahy pre jednotlivé okresy, takže môže platiť pre juhozápad a pre sever nie. Aktuálny stav pre váš okres nájdete na stránke výstrah ústavu.
Koľko ľudí na Slovensku zomiera pre horúčavy?
Presne to nevieme, pretože Slovensko nadúmrtnosť z horúčav priebežne nesleduje. Oficiálna štatistika diagnózy T67 eviduje za roky 1996–2025 len 42 úmrtí, no štúdia SHMÚ a ÚVZ SR napočítala za roky 1996–2012 približne 2 160 nadbytočných úmrtí (9,9 % nárast úmrtnosti počas vĺn horúčav). Rozdiel je v metodike: nadúmrtnosť zachytáva aj infarkty a zlyhania obličiek, ktoré horúčava spustí.