Európske rieky na historickom dne: Dunaj v Bratislave najnižšie od roku 1876, hladové kamene aj odstavené jadrové elektrárne

Rieky, ktoré prepisujú históriu meraní

Pre Slovensko je kľúčová správa z Bratislavy: Dunaj tam podľa agentúry AFP dosiahol začiatkom augusta najnižší prietok od začiatku meraní v roku 1876. Vyše tucta lodí uviazlo pri Bratislave a koncom júla hlásilo extrémne nízke stavy 78 percent meracích staníc na celom toku Dunaja. V Budapešti spadol vodočet večer 2. augusta na neuveriteľných 9 cm – predchádzajúce absolútne minimum 33 cm z roku 2018 je hlboko prekonané. Dôležitá poznámka: vodočet nie je hĺbka rieky, meria sa od nulového bodu stanice. Dunaj teda „nevysychá“, ale plavba po ňom stráca zmysel.

Ďalej po prúde je situácia ešte dramatickejšia: v Rumunsku sú niektoré úseky až meter pod minimálnou splavnou hladinou, kompy medzi Rumunskom a Bulharskom stoja a pri bulharskom Vidine museli evakuovať výletnú loď Viking Ullur so 186 turistami, ktorá nabehla na plytčinu. Rumunské námorníctvo dokonca odstreľuje skalné prahy na dne Dunaja, aby zdvihlo hladinu pri chladiacich vtokoch elektrární aspoň o desať centimetrov.

Rovnaký príbeh rozpráva Rýn: vodočet v Kaube klesol 3. augusta na 24 cm – podľa agentúry Bloomberg najnižšie od začiatku meraní v roku 1880, s prognózou poklesu na 17 až 18 cm do konca týždňa. Labe v Magdeburgu je na rekordných 45 cm, Visla vo Varšave na 29 cm (Poľsko eviduje vyše 70 výstrah pred hydrologickým suchom), Pád pri Cremone tečie na tretine normálu – najhoršie sucho za 70 rokov – a Bodamské jazero zaznamenalo najnižší júlový stav v histórii meraní.

V Česku je podľa ČHMÚ v stave hydrologického sucha zhruba 40 percent tokov a rieka Otava tečie na desatine normálu. Na Slovensku sa sucho prejavuje najmä na juhu a východe – a na samotnom Dunaji, ktorý je našou najvodnatejšou riekou práve preto, že ho dotujú alpské snehy. Tie tento rok chýbajú.

Odkiaľ sa to vzalo: najteplejší jún v histórii a Alpy bez snehu

Za rekordne nízkou vodou nestojí jedna príčina, ale súbeh troch. Prvou sú horúčavy: podľa európskej služby Copernicus bol jún 2026 najteplejší v histórii meraní západnej Európy (+3,06 °C nad normál) a séria vĺn horúčav pokračovala v júli aj auguste – Slovensko si z júna odnieslo nový absolútny rekord 41,3 °C z Kamenice nad Hronom. Horúci vzduch doslova odsáva vodu z krajiny aj riek výparom.

Druhou príčinou je zrážkový deficit niekoľkých mesiacov po sebe – v Maďarsku sú 90-dňové úhrny 80 až 130 mm pod dlhodobým priemerom, podobne je na tom juh Slovenska. Tretia príčina sa odohrala už v zime: podľa rakúskeho ústavu GeoSphere Austria bola zima 2025/26 na južnej strane Álp vôbec najsuchšia v histórii meraní a snehové zásoby v celom alpskom regióne patrili k piatim najnižším od roku 1991. Chýbajúce jarné topenie znamená, že Dunaj, Rýn aj Pád prišli o svoju hlavnú letnú dotáciu vody.

Úlohu klimatickej zmeny vyčíslila štúdia iniciatívy World Weather Attribution z 23. júla: extrémne výparové podmienky tohtoročnej jari a leta sú vplyvom otepľovania zhruba 80-krát pravdepodobnejšie a pôdne sucho 5- až 11-krát pravdepodobnejšie než v klíme bez oteplenia. Zaujímavý detail: pri samotných zrážkach žiadny jasný dlhodobý trend nenašli. Motorom európskych súch nie je menej dažďa – je ním horúčava a výpar. Presne preto sa sucho a vlny horúčav, ktorým sa venujeme v samostatnom článku, stretávajú v tých istých letách.

„Keď ma uvidíš, plač“: hladové kamene znovu prehovorili

Na dolnom Labi sa toto leto znovu ukázali hladové kamene – balvany v koryte, do ktorých naši predkovia pri extrémne nízkej vode tesali letopočty a varovania. Viditeľný hladový kameň znamenal plytkú rieku, zastavenú plavbu, neúrodu a drahotu. Děčínsky denník 20. júla opísal, že sucho odhalilo skupinu kameňov pri Dolnom Žlebe neďaleko nemeckých hraníc; ďalšie sú v Těchloviciach, Děčíne a pri Hřensku.

Najslávnejší děčínsky kameň nesie nemecký nápis „Wenn du mich siehst, dann weine“ – „Keď ma uvidíš, plač“ – a najstarší čitateľný letopočet 1616. Kamene medzi Děčínom a Pirnou zaznamenávajú suchá z rokov 1616 až 1911. Česká odpoveď z roku 1938 je pragmatickejšia: „Neplač, dievča, nenariekaj, keď je sucho, pole polievaj.“

Hladové kamene nie sú len labská rarita: na Rýne pri Wormse sa vynoril tamojší Hungerstein vo chvíli, keď miestny vodočet ukázal rovných 0 cm, a v Magdeburgu sa z Labe vynoril skalný prah Domfelsen, ktorému sa hovorí „hladová skala“. A svoju kamennú pamäť má aj Tisa: rekordne nízka hladina tam odkryla piliere „tureckého mosta“ zo 16. storočia. Odkaz starých značiek je všade rovnaký – takáto nízka voda bývala udalosťou raz za storočie. Teraz prišla v rokoch 2018, 2022 a 2026, trikrát za osem rokov.

Dno vydáva, čo vojna a čas schovali

Najdramatickejšiu podívanú ponúka srbské Prahovo v Železných vrátach. Z Dunaja tam vystúpilo najmenej 20 vrakov nemeckých vojnových lodí – časť flotily až 200 plavidiel, ktoré v septembri 1944 potopili vlastné posádky pri ústupe pred Červenou armádou, aby zablokovali rieku. Mnohé lode majú dodnes na palube muníciu, a práve preto ich nikto nikdy nevyzdvihol. Teraz sa to mení: Srbsko s grantom EÚ 16 miliónov eur vraky postupne odstraňuje, pretože blokujú päťkilometrové úzke hrdlo rieky.

V Budapešti sa pod Mostom slobody objavil „most duchov“ – zvyšky mosta Františka Jozefa z roku 1896, ktorý ustupujúca nemecká armáda zničila v januári 1945. Vojenskí historici vyzdvihli z odhaleného dna pozoruhodne zachovalý nemecký motocykel DKW NZ 350 z druhej svetovej vojny a pri Visegráde sa vynorila kamenná guľa, pravdepodobne projektil obliehacieho stroja zo stredoveku. V Bulharsku pri obci Riahovo vydal Dunaj kosti mladého mamuta srstnatého a vo Varšave vylovili z Visly sekeru a motyku z jelenieho parohu staré až 10 000 rokov.

Jedna poznámka k fotkám, ktoré kolujú po sieťach: potopená španielska dedina Aceredo aj „španielsky Stonehenge“ Guadalperal sú zábery z roku 2022. Španielsko má tento rok po daždivej jari nádrže naopak nad dlhodobým priemerom – epicentrum tohtoročného sucha leží v strednej Európe, na Balkáne a v Taliansku. Teda priamo u nás.

Pozor, munícia: odvrátená strana obnaženého dna

Nízka voda vracia na svetlo aj veci, ktoré je lepšie nenachádzať – a týka sa to priamo Slovenska. Pri obci Virt v okrese Komárno odhalil klesajúci Dunaj britskú mínu z druhej svetovej vojny; zasahovať musel pyrotechnik. Kúsok za hranicami je situácia ešte vážnejšia: v centre Budapešti našli pyrotechnici na obnaženom nábreží pri Batthyányho námestí desať protitankových mín, ručný granát a kilogram pechotnej munície; o týždeň skôr kvôli leteckej bombe uzavreli Margitin most.

Na dunajskom úseku pri Százhalombatte nahlásili ľudia počas jediného mesiaca 28 kusov munície z desiatich rôznych miest. V Nemecku našla žena pri venčení psa ručný granát na obnaženom brehu Rýna a hesenské úrady vydali oficiálne varovanie: munícia odhalená nízkou vodou býva aj po 80 rokoch vo vode stále funkčná.

Pravidlo pre každého, kto sa toto leto vyberie k rekordne nízkemu Dunaju, Váhu či Hronu, je jednoduché: kovových nálezov sa nedotýkať, nehýbať nimi a volať políciu (158). Maďarské úrady navyše prosia návštevníkov, aby z obnaženého dna neodnášali ani historické artefakty – miesto v múzeu im zabezpečia archeológovia, nie vrecko turistu.

Doprava v klepci: od Dunaja po Rýn

Po Dunaji sa ročne prepraví okolo 63 miliónov ton nákladu – obilie, rudy, stavebniny, palivá. Teraz plávajú nákladné lode, ak vôbec, so zlomkom nákladu: srbské remorkéry nakladajú len časť paliva, ukrajinský obilný export cez dunajský koridor zdražel o 3 až 5 dolárov na tone a lode čakajú na vyššiu vodu aj pri Bratislave a Komárne.

Na Rýne, najdôležitejšej vodnej ceste Nemecka, prechádzajú lode úzkym hrdlom pri Kaube zhruba s pätinou nákladu a cena prepravy palív z Rotterdamu do Karlsruhe vyskočila z ~20 na 150 až 155 eur za tonu. Chemický gigant BASF varuje pred zásobovacími úzkymi hrdlami, oceliareň thyssenkrupp obmedzila výrobu surového železa a Kielsky inštitút svetovej ekonomiky odhaduje, že nízky Rýn môže v treťom štvrťroku ubrať 0,1 až 0,2 percenta nemeckého HDP. To sa dotkne aj slovenských firiem naviazaných na nemecké dodávateľské reťazce.

A ešte jeden háčik: obvyklý záložný plán – presun nákladu na železnicu – tento rok na Rýne nefunguje, lebo pravobrežná trať je až do decembra kompletne uzavretá kvôli generálnej rekonštrukcii. Logistici hovoria o dvojitom údere z rieky aj koľajníc.

Keď rieka nechladí: Paks prvýkrát v histórii stojí, Mochovce idú ďalej

Najvážnejšia kapitola leta sa odohráva v energetike – a pre Slovensko je mimoriadne poučná. Maďarská jadrová elektráreň Paks, ktorá bežne vyrába okolo polovice maďarskej elektriny, musela pre rekordne nízky a teplý Dunaj postupne stiahnuť výkon a 2.–3. augusta sa prvýkrát za 44 rokov prevádzky úplne odstavila. Rumunsko preventívne odstavilo blok elektrárne Cernavodă. Francúzska EDF hlási rekordný počet tepelne podmienených obmedzení – v lete bolo dočasne nedostupných až 9 GW jadrového výkonu – a švajčiarska elektráreň Beznau na rieke Aare koncom júna stála úplne.

Prečo Paks áno a slovenské elektrárne nie? Rozdiel je konštrukčný. Paks aj francúzske bloky chladí priamo riečna voda, takže nízka a teplá rieka ich dokáže zastaviť. Mochovce a Jaslovské Bohunice používajú chladiace veže s uzavretým okruhom – vodu berú z nádrží Veľké Kozmálovce na Hrone a Sĺňava na Váhu a podľa Slovenských elektrární jej majú dosť. Horúčavy ich výkon ovplyvňujú len okrajovo: pri teplotách okolo 30 °C znamená každý stupeň teplejšej chladiacej vody stratu zhruba 3 MW na blok. Rovnaký princíp chráni aj český Temelín a Dukovany.

Problém však má vodná energetika: prítoky v Alpách sú zhruba polovičné oproti normálu, výroba rakúskych vodných elektrární beží na 51 percent obvyklej úrovne a nórske nádrže sú najnižšie za osem rokov. Ceny elektriny to už pocítili: koncom júna dosiahol nemecký denný trh 210 eur za MWh a letné špičky sa tento rok prvýkrát vyrovnali zimným.

Čo bude ďalej: skutočné minimum riek ešte len príde

Najdôležitejšia veta pre zvyšok roka znie: tohtoročné rekordy padli nezvyčajne skoro. Hydrologické minimum stredoeurópskych riek nastáva typicky až v septembri a októbri – rekord z roku 2018 padol v Kaube aj Budapešti koncom októbra. Európske stredisko JRC/Copernicus pritom predpovedá výrazne suchšie než priemerné podmienky najmenej do septembra. Situácia na riekach sa teda s vysokou pravdepodobnosťou ešte zhorší, kým sa začne zlepšovať.

Pre čitateľov na Slovensku je hlavné posolstvo dvojaké. Po prvé: sucho a horúčavy nie sú dve rôzne katastrofy, ale dve tváre toho istého javu – horúčava krajinu vysušuje výparom a suchá krajina sa potom ľahšie prehrieva. Po druhé: tohtoročné leto je podľa klimatológov ochutnávkou normálu, ku ktorému Európa smeruje – roky 2018, 2022 a 2026 neboli výnimky, ale séria.

Ako horúčavy zvláda vaše mesto, sledujeme naživo na stránke Horúco naživo, dlhodobé trendy nájdete v štatistikách. A ak sa vyberiete k rekordne nízkemu Dunaju, uvidíte riečnu históriu, ktorá inak zostáva desaťročia neviditeľná – len prosím: ničoho kovového sa nedotýkajte.