Vlna horúčav na prelome júla a augusta 2026: čo hlási SHMÚ a ako čítať výstrahy

Čo hovorí SHMÚ o vlne na prelome mesiacov

Podľa SHMÚ sa teplý vzduch vráti od 30. júla, na severe a východe krajiny o deň neskôr. Ansámbel ECMWF dáva na obdobie 31. 7. – 5. 8. denné maximá v rozmedzí 29 až 35 °C, pričom na juhozápadnom Slovensku sa počíta s hodnotami 35 až 38 °C. Nočné minimá majú byť podľa rovnakých výstupov 24 až 16 °C – teda na juhu tesne nad hranicou tropickej noci.

Rozsah 29–38 °C nie je nepresnosť, ale spôsob, akým sa taká predpoveď robí: ansámbel počíta desiatky mierne odlišných scenárov a ich rozptyl ukazuje, aká je neistota. Konkrétne maximum na konkrétny deň sa dá povedať až dva-tri dni dopredu.

Aktuálne platné výstrahy nájdete vždy na stránke výstrah SHMÚ. Živý stav teplôt v slovenských mestách sledujeme na stránke Horúco naživo.

Ako čítať výstrahy SHMÚ: 33, 35 a 38 stupňov

SHMÚ vydáva výstrahy pred vysokou teplotou v troch stupňoch a prahy sú jasné: 1. stupeň od 33 °C, 2. stupeň od 35 °C a 3. stupeň od 38 °C (najvyššia denná teplota vzduchu).

Pozor na jednu vec, ktorá sa v praxi pletie: na weboch niektorých obcí a v starších článkoch kolujú nesprávne hodnoty typu „nad 35 °C“ pre prvý stupeň alebo „nad 40 °C“ pre tretí. Platia prahy uvedené vyššie priamo od SHMÚ.

Prvý stupeň neznamená „nič sa nedeje“. Pri 33 °C už rastie záťaž pre seniorov, malé deti, ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami a pre každého, kto pracuje vonku. Tretí stupeň je situácia, keď sa fyzická práca vonku cez deň skutočne nemá vykonávať.

Jún 2026: rekord, ktorý si počkal na oficiálne uznanie

Slovenský absolútny teplotný rekord je od tohto leta 41,3 °C, namerané 30. júna 2026 v Kamenici nad Hronom. Za tou hodnotou je zaujímavý príbeh: meranie pochádza zo zrážkomernej, nie klimatologickej stanice, a preto ho SHMÚ niekoľko dní viedol len ako operatívny údaj. Rekord oficiálne uznala komisia ústavu na zasadnutí 9. júla 2026.

Predchádzajúci rekord 40,3 °C z Hurbanova (2007) padol už deň predtým, 29. júna, hneď na troch staniciach – v Turni nad Bodvou, v Mužle a v Štrkovci. Za jediný víkend teda Slovensko prekonalo métu, ktorá držala devätnásť rokov, a to opakovane.

Pre spánok bola ale dôležitejšia noc než deň. Stanica Bratislava-Koliba zaznamenala v júni 2026 12 tropických nocí – najviac za jediný jún od začiatku merania v roku 1951 – a v noci na 27. jún tam teplota neklesla pod 26,3 °C.

Koľko ľudí horúčavy na Slovensku zabijú? Nevieme to

Toto je pravdepodobne najdôležitejšia a najmenej známa vec o horúčavách na Slovensku. Oficiálna štatistika úmrtí podľa diagnózy T67 (účinky tepla a svetla) eviduje za obdobie 1996–2025 spolu 42 úmrtí. Znie to ako zanedbateľné číslo.

Štúdia SHMÚ a Úradu verejného zdravotníctva SR však pre roky 1996–2012 napočítala 2 160 nadbytočných úmrtí spojených s horúčavami, čo zodpovedá 9,9 % nárastu úmrtnosti počas vĺn horúčav (interval spoľahlivosti 8,5–11,3 %). Rozdiel medzi 42 a 2 160 nie je chyba – je to rozdiel medzi tým, čo sa napíše do úmrtného listu, a tým, čo ukáže porovnanie s očakávanou úmrtnosťou.

Najfatálnejším dňom v dostupných dátach je 19. júl 2007: úmrtnosť v ten deň vzrástla o 45 %, čo znamenalo 64 úmrtí navyše oproti očakávaniu.

Praktický dôsledok pre čitateľa: keď počas vlny počujete, že „horúčavy si vyžiadali dve obete“, je to počet ľudí, ktorí zomreli priamo na prehriatie. Skutočný dopad – infarkty, mozgové príhody, zlyhania obličiek u chronicky chorých – v takom čísle nie je.

Prečo je v meste v noci horúcejšie

Betón, asfalt a murivo cez deň naakumulujú teplo a v noci ho vyžarujú späť. Preto rozdiel medzi mestom a okolím nie je najväčší napoludnie, ale nadránom – a preto sa tropické noci koncentrujú do centier miest.

Tropická noc znamená, že minimálna teplota neklesne pod 20 °C. Telo sa počas nej neochladí, spánok je plytší a záťaž sa deň po dni sčítava. Práve preto je séria piatich horúcich dní za sebou nebezpečnejšia než jeden extrémne horúci deň.

Ako je na tom vaše mesto v počte tropických dní a nocí, ukazujú naše štatistiky horúčav postavené na dlhých meraných radoch.

Čo stihnúť doma pred vlnou

Zastavte slnko pred oknom. Vonkajšie tienenie – žalúzie, predokenné alebo screenové rolety – odrazí energiu skôr, než prejde sklom. Vnútorné žalúzie a závesy teplo zachytia až v miestnosti, kde už zostane. Je to jediné opatrenie, ktoré funguje bez elektriny.

Vetrajte v prievane a len keď je vonku chladnejšie než vnútri. Počas vlny to býva zhruba medzi treťou a ôsmou hodinou rannou. Cez deň okná zatvorené a zatienené.

Ventilátor chladí človeka, nie miestnosť. Zrýchľuje odparovanie potu, takže subjektívne uľaví, ale teplotu v izbe neznižuje. Nad približne 35 °C prestáva stačiť.

Trvalé riešenie plánujte mimo vlny. Počas horúčav sú montážne firmy najvyťaženejšie a termíny najdlhšie. Koľko by chladenie stálo u vás, spočíta kalkulačka dopadu horúčav, výkon jednotky výpočet výkonu klimatizácie.

Pitný režim a tieň. Zvýšenú fyzickú záťaž si naplánujte na chladnejšie časti dňa a počas najhorúcejších hodín zostaňte v tieni – to je odporúčanie, ktoré sa opakuje pri každej výstrahe.